Lukáš Beier bol podvodníkom vždy, ale až neskôr pochopil, že pri páchaní svojích podvodov sa musí „schovávať“ za iné osoby. Aby to pochopil, musel najprv prejsť procedúrou „osobného bankrotu“, nakoľko k roku 2013 sa pohľadávky voči nemu nakopili v takej výške, že ho to začalo ohrozovať.

Takže k roku 2013 predstavovali „oficiálne“ dlžoby Lukáša (v tom čase ešte) Beiera čiastku 3,75 milióna českých korún. Skladali sa z nasledovných položiek.

a) pôžička od fyzickej osoby Petry Chřibkovej vo výške 1 mil. českých korún.

Zmluva bola uzavretá 5.júla 2007. Pôžička mala byť vrátená najneskôr do 31.12.2010. Pritom Beier sa podpísal pod ročný úrok vo výške 30 %!!! Pred súdom Beier uviedol, že „peniaze si požičal na rekonštrukciu bytu svojej priateľky, s ktorou sa medzitým rozišiel“. Požičiavať si peniaze na rekonštrukciu na tak vysoký úrok je „bláznovstvo“ a Beier aj keď je podvodník, blázon určite nie je. Už keď si peniaze požičiaval, tak vedel, že ich nevráti, keďže mal v tom čase na krku ďalšie dlžoby.

Celkovo predstavovala pohľadávka zo strany pani Petry Chřibkovej čiastku 2 675 372 českých korún (vrátane úrokov).

b) Ďalším veriteľom Lukáša Beiera bola spoločnosť D & I CONSULTING LIMITED, ktorá si uplatnila pohľadávku v celkovej výške 261 925,50 českých korún.

Pohľadávka sa skladala z dvoch častí. V prvom prípade išlo o lízingovú zmluvu, ktorú podpísali Lukáš Beier a Leasing České spořitelny dňa 15.5.2000. Nakoľko Beier nedodržiaval svoje povinnosti, vyplývajúce z lízingovej zmluvy, tak Veriteľ zmluvu vypovedal. Následne Okresný súd v Ostrave dňa 17.7.2006 vydal rozsudok č.j. 83C17/2005-33, ktorým bola Beierovi uložená povinnosť uhradiť čiastku 65 684 českých korún s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne. Nakoľko Beier naďalej svoj záväzok nesplácal, nariadil Okresný súd v Ostrave uznesením 52Nc10411/2007-12 vykonanie exekúcie. V rámci exekúcie nebolo nič vymožené. Pohľadávka bola postúpená na vyššie menovanú spoločnosť.

V druhom prípade išlo taktiež o lízingovú zmluvu podpísanú Lukášom Beierom a Leasingem České spořitelny dňa 1.6.2000. Nakoľko Beier nedodržiaval svoje povinnosti, vyplývajúce z lízingovej zmluvy, tak Veriteľ zmluvu vypovedal. Dňa 25.6.2008 vydal Okresný súd v Opave rozsudok č.j. 16 C 226/2006-63, ktorý nariadil, aby Beier uhradil čiastku 38 985 českých korún aj s úrokom z omeškania. Nakoľko dlžník svoje povinnosti naďalej neplnil, vydal Okresný súd v Ostrave uznesenie 53 EXE 11672/2012 o exekúcii Lukáša Beiera. V rámci exekúcie nebolo nič vymožené. Pohľadávka bola postúpená na vyššie menovanú spoločnosť.

c) Ďalším veriteľom, ktorý si uplatnil voči Lukášovi Beierovi pohľadávku, bola spoločnosť GRATO spol. s r.o. . Celková výška pohľadávky predstavovala 474 724 českých korún. Opäť išlo o lízingovú zmluvu, ktorú podpísal tento podvodník s lízingovou spoločnosťou ŠkoFIN s.r.o. . Ako vo vyššie uvedených prípadoch, splátky nesplácal a preto lízingová spoločnosť zmluvný vzťah predčasne ukončila. Dňa 18.2.2008 spoločnosť ŠkoFIN postúpila pohľadávku na vyššie menovanú spoločnosť.

d) Svoju pohľadávku si voči Lukášovi Beierovi uplatnilo aj mesto Ostrava, keďže tento dotyčný si nebol schopný uhradiť ani poplatky za smeti. Celková výška pohľadávky predstavovala 1992 českých korún.

e) Podobný problém mal Lukáš Beier aj s mestom Opava, ktoré si uplatnilo pohľadávku vo výške 528 českých korún.

f) Svojou pohľadávkou disponoval aj Krajský súd Ostrava a to výške 4 000 českých korún. Išlo o náklady trestného konania ktoré príslušný súd viedol voči Beierovi v máji 2007.

g) Posledným veriteľom, ktorý si uplatnil v rámci insolvenčného konania svoju pohľadávku, bola Všeobecní zdravotní pojišťovna České republiky. Išlo celkovo o 4 pohľadávky vo výške 76 859 českých korún, 70 910 českých korún, 94 359 českých korún a 13 704 českých korún. Pohľadávka č. 1 sa týka obdobia 2006 – 2007, pohľadávka č. 2 – obdobia 2007 – 2010, pohľadávka číslo 3 – obdobia 2010 – 2013 a pohľadávka č. 4 – obdobia po 2013.

Insolvenčné konanie Lukáša Beiera začalo v júni 2013 a bolo ukončené 26.februára 2019. Jeho výsledkom bolo, že svojim veriteľom napokon splatil len cca. 1/3 toho, čo im dlžil. Zvyšok financií veritelia nikdy nevideli. Práve počas konania si Lukáš Beier zmenil priezvisko na Kraus.

Z dokumentácie vzťahujúcej sa na toto insolvenčné konanie je možné urobiť veľmi dôležitý záver. Napriek existujúcim dlhom sa Lukáš Kraus snaží vyťahovať z ľudí ďalšie a ďalšie peniaze, ktoré vôbec nemá v úmysle vrátiť. Tieto financie ale nepoužíva na úhradu iných dlhov (resp. splatí len malú časť dlhu), ale na prezentáciu svojho „životného štýlu“ (drahé automobily a podobne).

Tagged With:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *